goth

Satanizmus ako antináboženstvo:      

Satanizmus ako antináboženstvo má svoje korene v minulosti v podobe tajných, okultných
 skupín, ktoré praktizovali vzývanie diabla (ako reálnej bytosti) a zosmiešňovali
katolícku bohoslužbu v tzv. čiernej mágií. Jedným z najväčších šíriteľov satanizmu ako
 antináboženstva vždy bola aj bude samotná katolícka cirkev.

Citát z katolíckych novín:

 satanizmus je živelný jav, ktorý sa v 20. storočí vynoril z podzemia stredovekých,
 tajných, prísne uzavretých spoločenstiev a v rámci určitej nepravej kultúry sa stal
 verejným tovarom a kultovým idolom pre početnú mládež na celom svete. Šíri sa s veľkou
 priebojnosťou, väčšinou ako vzbura voči všetkým tradičným hodnotám a spoločenským
 zvyklostiam, no najmä voči kresťanstvu a Bohu.
 
Cirkev na svoju existenciu potrebuje svoj protiklad, tak isto ako satanisti , ktorý berú
 satanizmus ako antináboženstvo, potrebujú svoj protiklad v cirkvi. Tieto dve lži sa
navzájom podporujú a umožňujú vzájomné prežitie oboch aj keď je v dnešnej dobe veľmi málo
 satanistov, ktorý by mali takýto postoj. Cirkev je v dnešných dňoch živená už iba
 propagandou o satanizme v takejto podobe. Je ako rytier Don Quijote v boji s veternými
mlynmi.

V tomto tvrdení ma utvrdil článok z časopisu o

dvadsaťdvaročnej študentke pedagogiky Anneliese M.

 citujem:

Kričala od strachu a zvíjala sa v kŕčoch. Lekári v Klingenbergu roky bojovali s jej
 chorobou, epilepsiou, no bezúspešne. Nešťastný otec sa obrátil na katolíckeho duchovného
 a ten sa poradil s jezuitom. Zhodli sa, že nejde o epilepsiu, ale o posadnutosť diablom.
 S biskupským povolením ho začali vyháňať, duchovný neskôr tvrdil, že vyhnal až sto
 démonov, medzi nimi rímskeho cisára Nera a Adolfa Hitlera. Stav pacientky sa však
 nelepšil, v júli 1976 zomrela na podvýživu. Musela hladovať, lebo inak by údajne uznala
 vládu zlých duchov nad svojím telom.

 Satanizmus ako antináboženstvo od začiatku jeho vzniku tvorila cirkev. V satanizme
 sa môžeme stretnúť s ľuďmi, pre ktorých je iba komerčnou záležitosťou. Takisto však
 s pubertálnymi exhibicionistami pre nich sa satanizmus stáva nástrojom protestu proti
 rodičom a spoločnosti s kresťanskými koreňmi. Táto vetva nevytvára žiadne pevné skupiny,
 nie je nebezpečná a väčšinou je to len prechodný stav, pretože vychádza z nevedomosti a
 katolíckej dogmy.

Satanizmus ako náboženstvo

 Za zakladateľov moderného satanizmu sa pokladá Aleister Crowley. Vypracoval
 chartu- základnú ideológiu neosatanizmu (rád chrámu Orientu)

„Rob, čo chceš, nech je celým tvojím zákonom“.

 Pod jej záštitou sa zjednocuje najtvrdšia satanistická scéna a vykonáva množstvo
 okultných a sexuálnych rituálov.

Neskôr založil Anton Szandor La Vey „cirkev satanovu“  a napísal satanskú bibliu. Vychádza
 zo základného presvedčenia, že človek je zlý , sebecký a násilnícky. Vina sa má  odplácať
 stonásobnou odplatov. Obracia sa chrbtom k Bohu a oslavuje Satana, ktorého vôľu chce
vykonávať. Z tohto učenia vyplýva, že človek by sa mal zlu oddať a radovať sa z neho.
 Napísal aj deväť satanských vyhlásení:

1. Satan uznáva pôžitkárstvo namiesto odriekania.
2. Satan uznáva vitálnu existenciu namiesto duchovného života
3. Satan uznáva nepoškvrnenú múdrosť namiesto pokryteckého sebaklamu
4. Satan uznáva láskavosť k tým, ktorý si ju zasluhujú, namiesto plytvania láskou na 
   nevďačníkov
5. Satan uznáva pomstu namiesto nastavenia druhého líca
6. Satan uznáva zodpovednosť k zodpovedným namiesto starosti o psychických upírov
7. Satan uznáva človeka iba ako ďalšie zviera, niekedy lepšie, no častejšie horšie ako
tie    čo chodia po štyroch, ktoré sa pod vplyvom „božsky duchovného a intelektuálneho
vývoja“    stalo  najzákernejším zvieraťom zo všetkých
8. Satan uznáva všetky takzvané hriechy, pretože vedú k telesnému, duševnému alebo
 citovému     uspokojeniu
9. Satan je najlepším priateľom cirkvi, akého kedy mala, pretože ju celé roky udržiava v
     činnosti

V tejto knihe ďalej v najzrozumiteľnejšom spôsobe opisuje svoju životnú filozofiu "ego
 teizmus". LaVey ho charakterizoval ako ideológiu oslobodenia sa od pút konvencie a
 slabošskej morálky, zbožštenie seba samého, niečo na hranici medzi psychoterapiou a
náboženstvom. Ja je boh a to jediné je naozaj Satanské. Najväčší sviatok v Satanizme
 je deň narodenia satanistu.

Na satanskú bibliu majú ľudia veľa názorov.

Citujem Pavla Turnovského

Dočítal som Satanskú bibliu s pocitom istého sklamania. Nič nového som sa totiž
nedozvedel, žiadna senzácia sa nekonala. Zistil som len to, že ju napísal úplný
 egocentrik, ktorý ako inak, pestuje kult sily. S týmto kultom máme však my Európania
 svoje skúsenosti. Tento kult stojí v pozadí fašizmu, nacizmu a komunizmu. La Vey má
 ako Američan šťastie že týchto priamych potomkov klasického satanizmu nezažil na vlastní
 koži. A ďalej, výhrady, ktoré má La Vey k monoteistickým náboženstvám, hlavne k judaizmu
 a ku kresťanstvu, neprekračujú rámec vyhrážok, ktorými ich častovali ako pohania a
 polyteisti, tak osvietený racionalisti a materialisticky ateisti.

Ďalšie formy satanizmu ako náboženstva: 

Okrem cirkvi satanovej, je veľa ďalších, ktoré si za základ svojho učenia zobrali
satanskú bibliu ale vykladajú ju po svojom. Sem patria skupiny, ktoré vykonávajú rituálne
 vraždy zvierat(predovšetkým mačiek) ale aj ľudí. Schádzajú sa tajne a v malých skupinkách
 vykonávajú svoje obrady. Títo ľudia sú väčšinou sexuálny devianti, ktorý, sa za
satanizmus iba skrývajú a ich konanie sa nezakladá na skutočnej viere.
(Sama satanská biblia je proti obetovaniu a rituálnym vraždám).Jednou z nich je cirkev
 posledného súdu(MANSON) 

Satanizmus ako hnutie: 

Satanizmus je hnutie, ktorého jednotlivé skupiny vznikajú a zanikajú bez akýchkoľvek
 väzieb na skupiny predchádzajúce. Podstatou tohto hnutia je život človeka v prirodzenej
 rovnováhe prírody a ľudskej spoločnosti. Satanizmus sa stavia proti každej filozofii
alebo náboženstvu ktorá proti rozumu a citom stavia dogmy, preto je považovaný za vzburu.
 Satanizmus preto často využíva symboly odporcov týchto náboženstiev. V spoločnosti sa
prejavuje ako vierouka, filozofia, životný štýl a mágia. Ľuďom často nie je jasné, ktoré
 konkrétne javy majú vôbec ku Satanizmu vlastne zaradiť. Oproti skôr spomínaným skupinám
predstavuje novodobý satanizmus úplný protiklad. Zakazuje rituálne obete ľudí a zvierat a
 odradzuje svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestuje však
proti kresťanskej morálke a morálke ostatných duchovných náboženstiev, ktorú považujú za
 pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhlasuje narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je
 spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije voľne a je mu všetko dovolené. Proti solidarite
stavia egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súciteniu boj. Satan nie je chápaný
ako reálne existujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia, voľnosti,
 pokroku a radosti. Tu je najväčší rozdiel v chápaní satanizmu. Zatiaľ čo skutoční
Satanisti neveria v Satana a podieľajú sa na tvorbe novej kultúry, zaujímajú sa o
 filozofiu a prehodnocujú všetky nielen morálne hodnoty a dogmy, existujú v našich
 podmienkach jednotlivci i skupiny, ktorým z celej ich satanistickej charakteristiky
ostalo veľmi málo. Títo Satanisti (ak ich vôbec možno za Satanistov považovať), veria
 v reálneho Satana, alebo o Satanovi často ani príliš neuvažujú, ukájajú svoje potreby
 bez obmedzení nehladiac na následky, často môže ísť o nebezpečných deviantov. Sú to
väčšinou osamelí mladí ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, v lepšom prípade zavrhujú
 všetky tradičné hodnoty krásy a života. 
Komercionalizácia satanizmu 

Tisícky mladých ľudí dnes nosí tričká vyzdobené obráteným pentagramom, alebo retiazky
 s príveskom pentagramu. Bežne vidno sprejom nastriekané satanistické symboly a heslá
 na náhrobných kameňoch opustených cintorínov a aj na stenách učilíšť a ubytovní mládeže.
 Diabol neexistuje, to si však nemôžu niektorí pseudosatanisti uvedomiť. Satanizmus je
 najmä životná filozofia, nie propagácia niečoho čo vôbec neexistuje.

Predovšetkým posledných 20 rokov zaznamenalo explóziu záujmu o skupiny tzv. metalu,
 ktorého symbolika aj tvorba má často Satanistické alebo démonické prvky, ktorými sa
snaží šokovať a vytvoriť si tak individuálny štýl vlastnej tvorby a najmä stať sa
 slávnejšími.

Zaujímavé názory na satanizmus

Vyjadrujete sa o satanistoch ako o sektároch. Kresťania boli od roku 68. nášho letopočtu
 až do roku 323. nášho letopočtu sektármi, kým ich náboženstvo sa v Rímskej ríši neprijalo
 za štátne. Po celý stredovek už kresťania neboli sektármi? Slovo sekta nič neznamená,
 možno toto slovo niečo hovorí len veriacim v "náboženstvo". Lepší príklad:
Na začiatku 20. storočia sa posmievali sektárom Svedkom Jehovovým, až nadišiel čas,
 keď Svedkovia Jehovovi sa stali riadnou cirkevnou organizáciou podobne ako
 rímsko-katolícka. Už sú na tom z tohto pohľadu rovnako. Ak pre satanistov sa
 v roku 1966 n.l. začal Strieborný vek, tak oni veľmi dobre vedia, čo to pre nich znamená.
 Dnes radi policajti označujú satanistov za extrémistov, a hádžu ich do jedného vreca
 s celkom odlišnými svetonázormi. Ak je pravdou, že satanisti sú extrémisti
 (t.j. životne nebezpeční pre pokojný spánok občanov), tak potom aj Kristus bol
extrémista, a podľa toho ako policajné orgány narábajú s extrémistami, tak usudzujem,
 že Kristus bol podľa vtedajších policajných zákonov v Judei (Izraeli, Palestíne)
spravodlivo potrestaný ako extrémista (terorista). Nerozumiem potom logike kresťanov,
 ktorí dnes vládnu v štáte, keď odsudzujú prejavy extrémizmu (satanizmus), a zároveň
 cez určité dni od rána do večera masírujú mozgy ľuďom o tom najväčšom teroristovi
všetkých kresťanských čias. Ak to určitú skupinu veriacich v určitý druh náboženského
 priemyslu uráža, tak je to prirodzene, pretože tí veriaci už raz tak boli vychovaní. 

Ostáva ešte jedna otázka: prečo vydávať takú problematickú knihu ako je Satanská biblia?
 Som toho názoru, že vydaná v dostatočnom počte, stratí chuť zakázaného ovocia,
 ktoré chutí obzvlášť lahodne a nepovšimnutá sa bude povaľovať v zaprášených regáloch
 knižníc tak isto ako spisy klasikov marxizmu-leninizmu, medzi nich svojim pôvodom aj
tak patrí.